miércoles, 4 de junio de 2014


Semana Santa

Representación de la resurrección por Grünewald.
La Semana Santa es la conmemoración anual cristiana de la PasiónMuerte yResurrección de Jesús de Nazaret. Por ello, es un período de intensa actividad litúrgica dentro de las diversas confesiones cristianas. Da comienzo el Domingo de Ramos y finaliza el Domingo de Resurrección, aunque su celebración suele iniciarse en varios lugares el viernes anterior (Viernes de Dolores) y se considera parte de la misma el Domingo de Resurrección. La fecha de la celebración es variable (entre marzo y abril según el año) ya que depende del calendario lunar. La Semana Santa va precedida por la Cuaresma, que finaliza en la Semana de Pasión donde se celebra la eucaristía en el Jueves Santo, se conmemora la Crucifixión de Jesús elViernes Santo y la Resurrección en la Vigilia Pascual durante la noche del Sábado Santo al Domingo de Resurrección.
Durante la Semana Santa tienen lugar numerosas muestras de religiosidad popular a lo largo de todo el mundo, destacando las procesiones y las representaciones de la Pasión.

Triduo pascual[editar]

Los días más importantes de la Semana Santa son los formados por el llamado Triduo Pascual: La introducción al Triduo (el Jueves Santo y el Viernes Santo), en el que se conmemora la muerte de Cristo; Sábado Santo, en el que se conmemora a Cristo en el sepulcro, y el Domingo de Pascua de la Resurrección.

La fecha de la Semana Santa[editar]

Historia[editar]

Camino al Gólgota Jesús Nazareno de las Tres Potencias.
Es en el Concilio de Nicea I (en el año 325) donde se llega finalmente a una solución para este asunto. En él se estableció que la Pascua de Resurrección había de ser celebrada cumpliendo unas determinadas normas:
  • Que la Pascua se celebrase en domingo.
  • Que no coincidiese nunca con la Pascua judía, que se celebraba independientemente del día de la semana. (De esta manera se evitarían paralelismos o confusiones entre ambas religiones).
  • Que los cristianos no celebrasen nunca la Pascua dos veces en el mismo año. Esto tiene su explicación porque el año nuevo empezaba en el equinoccio primaveral, por lo que se prohibía la celebración de la Pascua antes del equinoccio real (antes de la entrada del Sol en Aries).
No obstante, siguió habiendo diferencias entre la Iglesia de Roma y la Iglesia de Alejandría, si bien el Concilio de Nicea dio la razón a los alejandrinos, estableciéndose la costumbre de que la fecha de la Pascua se calculaba en Alejandría, que lo comunicaba a Roma, la cual difundía el cálculo al resto de la cristiandad.
Finalmente, Dionisio el Exiguo (en el año 525), desde Roma convenció de las bondades del cálculo alejandrino, unificándose al fin el cálculo de la pascua cristiana.
La Pascua de Resurrección es el domingo inmediatamente posterior a la primera Luna llena tras el equinoccio de marzo y se debe calcular empleando la Luna llena astronómica. Por ello puede ocurrir no antes del 22 de marzo y el 25 de abrilcomo muy tarde.
El ciclo vacacional que corresponde a la Semana Santa es conocido como "Semana de Turismo" en Uruguay, por una ley de 1919, de secularización de las fiestas religiosas.

Semana Santa[editar]

Estos son todos los días de Semana Santa:

Enlaces exte

martes, 3 de junio de 2014

NAVIDAD DEL PARAGUAY

NAVIDAD DEL PARAGUAY

 Ohasávo Tupâsy Ka’akupe ára opavave oñembosako’íma oguero’ayvu haĝua pe vy’a tuichavéva, cristiano rekópe, ha’évaArareñói térâ Tupâra’y Arareñói gueromandu’a. Añetehápe, ko yvóra tuichakue javeve, 24 jasypakôi ha’e Pyharemarangatu ha 25 jasypakôi katu Arareñói. Mokôive, peteîme, ha’e py’amongeta, ñyrô ha mborayhu ára. Arareñói niko peteî pa’u opavave jaguerekóva ñambopyahu haĝua ñande rekove; ñamyatyrô haĝua ñande rape ha jaguero’ayvu haĝua teko. Upe árape tekotevê ñamboyke ñeko’ôi ha ñaña. Ndaipóri mba’e iporâvéva upe pyharépe jahechárô opavavépe oñoañuâvo mbarete porâ ha upe jave jahejávo Tupâra’ýpe heñoijey ñandepype.
 Oikembaretéma ñande jepokuaápe mymbakeha apo, jagueromandu’a haĝua Tupâra’y Arareñói. Oî ojapóva 15 jasypakôime; ambue katu ojapo ára 20 ha oî avei ojepóva upe Pyharemarangatu árape. Ko jepokuaa niko omoheñoi’ypýkuri Francisco de Asís Marangatu, sa’ary’aty XIII Kirito rireguápe ha upégui herakuâva’ekue oparupiete; ojegueromandu’a haĝua, ta’ângamimi rupive, Hesu arareñói -ojapo 2.000 ary- peteî mymbakeha mboriahumíme, amoite Belén-me, ha oîháme ijerére Maria ha Hose; avei, mymbamimi (vaka, ovecha, chavurro ha kupyju) ha ovechañangarekohára; ha umívape, upe rire, omoirûkuri Tupâra’y jehechakuaápe umi Mbohapy Karai Mba’ekuaa, oĝuahêva’ekue upépe peteî mbyja ñesâmbyhy rupive.
 Oikembaretéma ñande jepokuaápe mymbakeha apo, jagueromandu’a haĝua Tupâra’y Arareñói. Oî ojapóva 15 jasypakôime; ambue katu ojapo ára 20 ha oî avei ojepóva upe Pyharemarangatu árape. Ko jepokuaa niko omoheñoi’ypýkuri Francisco de Asís Marangatu, sa’ary’aty XIII Kirito rireguápe ha upégui herakuâva’ekue oparupiete; ojegueromandu’a haĝua, ta’ângamimi rupive, Hesu arareñói -ojapo 2.000 ary- peteî mymbakeha mboriahumíme, amoite Belén-me, ha oîháme ijerére Maria ha Hose; avei, mymbamimi (vaka, ovecha, chavurro ha kupyju) ha ovechañangarekohára; ha umívape, upe rire, omoirûkuri Tupâra’y jehechakuaápe umi Mbohapy Karai Mba’ekuaa, oĝuahêva’ekue upépe peteî mbyja ñesâmbyhy rupive.
Oñepyrûvo, jasypakôi henyhêmavoi opaichagua temitýgui: sandia, merô, avakachi, úva; upéicha avei, hetéva avatiky; ha Paraguáy tuichakue javeve henyhê mbokaja poty ryakuâ asyetévagui.
 Ko’aĝaite peve ñande rapicha okaraygua osê oheka ha oikytî ka’avove’i rakâmimi, okakuaáva oparupiete. Ka’avove’i rakâmimi ojegueru ha ojekutujereva’erâ, ojejapóvo heseve peteî tapŷi’i, ojoguáva upe mymbakeha, Hesu heñoihaguépe; ha ipype oñemohenda vy’apópe umi ta’ângamimi ojejapóva ñay’ûgui: Hesu, Maria Marangatu, Hose Marangatu, Gabriel Tupâremimbou, pykasu, mbyja, ovachañangarekohára ha umi mymbamimi: vaka, ovecha, chavurro, kupyju; ha upéicha avei, umi ojehecharamovéva ha oñeha’ârôvéva ha’éva umi Mbohapy Karai Mba’ekuaa. Temikuave’êrô oñemoî avei pe mymbakeha jerére: mbokaja poty, sandia, merô, avakachi, narâ, pakova ha ambuéva. Ka’arupytû jave katu oñemyendyva’erâ peteî tataindy ojegueromandu’ávo Hesúpe, ha’éva tesape ha tekove.
 Pyharemarangatu árape, pehênguekuéra ijatypaite ituvakuéra rógape. Umi okarayguáva ha oikóva ambue ñane retâ táva rupi térâ oikóva ambue tetâme, ojevypaite hógape ikatuhaĝuáicha ohasa oñondivepa Pyharemarangatu ha Arareñói.
 Tatakuápe oñembojy umi tembi’u hevéva ha ñanemba’etéva, umíva apytépe: kure, ryguasu, vaka ro’o ha ovecha. Upe tatakuágui osê avei hyakuâ asýva sópa paraguái ha chipa guasu. Peteî japepo guasúpe katu oñembopupu mandi’o. Upéicha avei, ojejapo pe mba’erykue hérava keleriko, oñembojehe’ávo opaichagua yva: manasána, narâ, avakachi ha úva. Peteî kambuchi renyhête kelerikógui oñemoî pe mymbakeha ykére ojeitykua haĝua -peteî kaguápe- opavave oñembojávape ohecha haĝua pe mymbakeha.
 Ka’arupytûvo, mitâ ha mitârusumimi ojahu ha ipotî’asýma, oñemoapesýi ha omoî ijao pyahu. Ha’ekuéra oho opavave hogaykereguápe, ohechávo pe mymbakeha. Upépe ogajarakuéra omomaitei, ombohasa ha omboguapy chupekuéra pe mymbakeha renondépe. Ogajarakuéra ogueropojái chupekuéra sópa ha keleriko; ha ohokuetévo hikuái ome’ê chupekuéra mba’ehe’êmimi. Upe jave katuete umi ouva’ekue ohecha mymbakeha, he’íva’erâ “Iporâitépa nde pesebre”.
 Pyharévoma ha pyharepyte peve; ja’eporâsérô Arareñói meve oñehendu ñembokapu: mba’ekapuha guasu, mba’ekapuha’i ha mbokavícho; upéicha avei, mitâmimi omyendy mbyja’ikuéra.
 Upe rire, pyharepytepotávo térâ pyharepytete jave, oñepehênguéva oguapypaite mesa jerere, oñembo’apéva ao po’ípe, okarupyharévo; omoĝuahêvo ijapýpe Pyharemarangatu ha omomaiteívo Arareñói, ohenduhápe opaichagua arareñói mba’epu’i ha purahéi. Pyharepyte oĝuahêvo, mbokapupara pa’ûme, ñeañuâ hatâva rupi, ñehetû ha tesaýpe, opavave oñomomaitei, he’ívo ojupe VY’APAVÊ TUPÂRA’Y ARAREÑÓIRE. Ipahápe, opavave oñemboja mymbakeha renondépe ha oñembo’e omomorâvo Tupâra’y Arareñói.

Fuente: http://dgaleanolivera.wordpress.com/feliz-navidad-vyapave-ararenoire/
Ohai: David Galeano Olivera

miércoles, 28 de mayo de 2014

POESÍA “SEMANA SANTA”

POESÍA “SEMANA SANTA”
De: Emiliano R. Fernández
I
Perekova’ekue guive
Pene akâre agua bendita
Che verso pehendumíta
Pascua oĝuahê vovete
II
Péinamaniko oĝuahê
Ko’â tuichaitéva ára
Oikohague Ñandejára
Vía Crucis-pe ymaite
III
Ru ha sy ymaveguare
Ko’âva ombotuichaitéva
Semana Santa ja’éva
Tupâ rembihasakue
IV
Áĝa mamópa ahê
Jahecháta angaipavóra
Por la señal ojapóva
Más que fuera kechêchê
V
Domingo de Ramos yma
Jajeoimi tetakuére
Hysýi Tupâo rapare
Cristiano jajohecha
VI
Ñesûpehême jaha
Jaikévo pe okê guasúpe
Agua bendita ryrúpe
Ñapo’ê jajovasa
VII
Aipo yvága jajuhu
Jaikévo upe Tupâópe
Pindo jegua ñande pópe
Santa misa ñahendu
VIII
Incienso-ma ñahetû
Mba’e hyakuâ asyetéva
Ñane korasôme oikéva
Tatatî marangatu
IX
Lunes, martes neko’ê
Ñaimo’â ku nekangýva
Oime nembovy’a’ỹva
Reheka pe ymaguare
X
Mamópa oime tetia’e
Umíva ára ya opáma
Guyra okirirîmbáma
Yvytu ha yvyra rogue
XI
Miércoles Santo katu
Ñane ko’êma ojoapytépe
Ku molienda ápe ha pépe
Ñembisóma ñahendu
XII
Ja’úta sopa kesu
Tatakua ojejatapýma
Pépekatu oñembyatýma
Kure, ovecha, ryguasu
XIII
Jahecha ta’yrusu
Ojoapykuéri pandilla
Pindo, caña de castilla
Laurel hetaite ogueru
XIV
Tape ykére kurusu
Rehecháma oñembo-calvario
Ha estación-pe vecindario
Oñembo’éma a Jesús
XV
Jueves Santo ka’aru
Jahajey Tupâópe
Niquel-mimi ñande pópe
Ñaĝuahê ñatupâitû
XVI
Jaike guive ñañesû
Ha jaha ku ñembo’épe
Amo Tupâ rendaitépe
Angaipa ñamombe’u
XVII
Viernes Santo-ma katu
Ko ára tuichaitevéva
Ñañesû ñañembo’éva
Oĝuahêvo ka’aru
XVIII
Matraca mante ipu
Pe Tupâo jerekuére
Ha kurusu yvatére
Oje-clavá-ma Jesús
XIX
Oñepyrû o-repica
Procesión oiko haĝuáma
Osê Señor de las Palmas
Burro-mi ári oguata
XX
Upépe jahechapa
Maymárô tembicharâva
Mba’éichapa Ñandejára
Oiko’asyva’ekue yma
XXI
Ha púlpito-pe osermón
Karai ijao hûmbáva
Iñe’ême ohendukávo
Pe Ñandejára pasión
XXII
Upépe con devoción
Jahecha la agonía
Ko’aĝante la herejía
Ogueru la corrupción
XXIII
Chénte ndaikatumo’âi
Aipe’a de mi memoria
Upe Sábado de Gloria
Oikova’ekue Judas kái
XXIV
Hipa ñanderesarái
Cristiano ñañeñandúva
Isy ha túva rayhúva
Pe añánte ndaipotái
XXV
Ja’epáne oime haĝua
Ñande rapicha yvypóra
Mbói py’a oguerekóva
Tupâ rerovia’ỹha
XXVI
Peguatána peheka
Áĝa umíva omoporâva
Ko’â mitâ ko’aĝaguáva
Ni bendito-pa oikuaa
(Pág. 212 al 214 – Emiliano R. Fernández. Antología Poética 1 – Rudi Torga)